Blog pre šiestu AAAAA

Autor: Dagmar Sváteková | 19.9.2018 o 18:18 | Karma článku: 1,58 | Prečítané:  560x

Kdesi medzi dverami, keď som ja prichádzala a Lenka odchádzala, som sa dozvedela, že na hodine informatiky ste sa rozprávali o blogeroch a do najbližšej hodiny si máte nejakého nájsť. 

Vtedy som sa usmiala a povedala som – Vieš čo? Ja napíšem blog špeciálne pre vašu triedu. Bude to sranda.

No, sranda to teda bola, asi prvých päť minút po rozhovore. Potom som začala premýšľať, o čom asi ja, stará korčuľa, chcem písať mykajúcim sa deťom. Aby ste rozumeli, pozorujem na Lenke akýsi neidentifikovateľný tras doprevádzaný slovami „Teraz?“  „Prečo zasa ja?“ , či „Nech to urobí Juro!“

Juro je Lenkin mladší brat, tiež chodí ku vám do školy. Ale je to ešte krpec, je iba tretiak. Preto ani Lenku nevie dať do poriadku. Presťahovali sa sem z veľkomesta zvaného Galanta, ktoré má menej obyvateľov ako mestská časť Petržalka. Ale ako pupok sveta sa tvária, to vám Lenka iste rada povie. Ona vám vlastne povie hocičo, aj to, na čo sa jej neopýtate, a vlastne ani nechcete vedieť. Túto úžasnú vlastnosť zdedila po mne – po svojej mame, ktorá nie je až taká vyšinutá ako Lenka tvrdí. A možno je. Proti gustu žiaden dišputát. J Síce vám toto príslovie neviem vysvetliť, ale znie to coolovo. Či nie?

No a keď bola reč o tej starej korčuli. Nebojte, Napoleona si nepamätám. Dokonca ani Stalina, či Hitlera. Viem, že boli, ale o trošku skôr ako ja. A ani dejepis nie je moja silná stránka. Dúfam, že v tomto Lenka bude po svojom tatinovi. Ten vie, kedy, kde, čo, ako... Ja viem len, že na Prístavnom moste bola opäť zápcha a že som domov išla nekonečne dlho. Ale zas kratšie ako včera. Takže sa vlastne teším.

Vidíte, a som pri mojej vyšinutosti. Snažím sa v každej veci vidieť to dobré. Ale zas... Mám na to jedno prirovnanie, len pán učiteľ si musí zakryť oči. Uši nemusí, leda ak by mal zapnuté automatické čítanie textu. A ak aj má, tak vy budete vedieť kedy a urobíte jedno veľké pííííp. Ok? No proste keď je niečo (pripravíť sa – píííííp)  ho.no (tá hnedá kopa), nebudem sa tváriť, že je to veterník. Náš pes teda veterníky nekaká, o tom vám Lenka vie povedať svoje.  Ale zato rád papá, nechá sa škrabkať, hrá sa. Nedajte sa zmiasť jeho vzhľadom. Je to naše maličké šteniatko. A kedykoľvek ma s ním stretnete, pokojne sa pristavte a povedzte mi, čo si o tomto „skvelom“ nápade napísať blog pre mykajúce sa deti myslíte. Prípadne, kde mala byť čiarka a zabudla som na ňu. Nápoveda: pes sa volá Maiki, je Vám vyše pása a ja mám fialové chodítko.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Peniaze na reformu školstva v rozpočte nevidno

Školstvo je v rozpočte málo ambiciózne.

DOMOV

Zemanove ocenenia pobúrili, Kiska k jednorazovému sviatku neudelí zrejme žiadne

O Ficových a Dankových cenách rozhodne Ústavný súd.

DOMOV

NAKA zasahovala pri Bratislave, súvisí to s envirokriminalitou

Zásah má súvisieť s envirokriminalitou a vyvážaním nebezpečného odpadu.


Už ste čítali?