A keďže mám okolo seba dosť dôkazov – počínajúc mojim prípadom a končiach prípadom môjho syna, dovoľujem si tvrdiť, že nekecám. Za tým, čo poviem, si stojím.
Mnohé veci logicky vysvetliť nejdu. Proste sa stanú. A veriť na náhody – dobré, či zlé? To je otázka pre nás všetkých.
Odkedy som spoznala pojem celostná medicína, odvtedy mám na svoj zdravotný stav iný pohľad. Iný ako väčšina, pre niekoho možno zvláštny, pre niekoho zarážajúci a pre niekoho úplne bežný.
A presne toto sa mi dnes stalo. Dobre viem, že ujo google o mne vie všetko. Možno mi v budúcnosti vyhodí reklamu na mne sediaci strih podprsenky, v mojej veľkosti a v mojej obľúbenej farbe. Ktovie...
Pred časom som sa uchýlila do samoty, obmedzila som kontakt so spoločnosťou, jednoducho som pocítila, že si potrebujem vydýchnuť. Pre niekoho možno nepochopiteľný krok. Začínala som mať vážne zdravotné problémy. A vedela som, že v nemocnici mi síce pustia do žily infúziu, ale môj problém iba potlačíme.
Nadobudla som (a to už niekoľkýkrát v živote) pocit, že bezo mňa to jednoducho nepôjde. Tých niekoľko dní osamote ma uistilo tom, že pôjde. Prehodnotila som isté veci, svoj prístup k životu a výdaj svojej energie. Vyhradila som si na to štyri dni. Pracovné, podotýkam. Mnohí sa pousmejú a povedia si – jasné, ty na to máš čas. A keď túto myšlienku niekto aj vysloví, vtedy sa pousmejem ja.
No ale späť k tomu, čo mi ujo google strčil pod nos. Určite vedel, čo robí – lebo mi vyhodil reklamu na prvú slovenskú kliniku zaoberajúcu sa celostnou medicínou. Ja, ktorá dodnes lekárov presviedčam a vysvetľujem im, som od šťastia takmer zatlieskala. Konečne! Moja duša zajasala.
Realista by mi povedal, že som sa zbláznila a vymenoval by mi všetky spôsoby zhromažďovania informácií o mojej osobe. Ja však patrím ku skupine ľudí, ktorí vidia veci v tom lepšom a krajšom svetle. A niekde som počula, že sú to ľudia, ktorým patrí svet. Tiež poznám zopár dôkazov
A tak - naše telo je silné, silnejšie než by sme si mysleli. A lekára, ktorý nelieči iba telo, ale i dušu, si zaslúžime všetci. Vo svojom živote som stretla asi dvoch, ktorí môj názor akceptovali... A neboli to psychológovia. Jeden bol internista, ktorý ma videl vstať z popola a jeden bol kardiológ, ktorého som už nikdy nestretla. A práve im patrí vďaka za to, že viem, ako je to v praxi.