Nebudem sa hrabať v tom, že mzdy slovenských zamestnancov sú aké sú, ani nebudem pátrať po tom, kto za to môže. Zamestnávateľ? Odbory? Vláda?
Spomínanú pokladníčku jej práca javne nebavila. Naproti tomu, treba povedať, že stretávam aj pokladníkov, ktorí mi vyrazia dych - príjemne.
Bola som v Trnave, v nemenovanom hypermarkete. Mala som nemalý nákup, vyložila som si ho na pás a zdvorilo som poprosila pokladníčku, či by mi ho mohla dávať rovno do tašky. Ja na pult horko ťažko z vozíka dočiahnem. Zatvárila sa úplne rovnako ako pokladníčka konkurenčnéh obchodného reťazca v predajni v Bratislave - To čo odo mňa chcete. Slušná prosba, nad ktorou sa za štyri roky mojej kariéry pozastavili ľudia, ktorých by som zrátala na prstoch jednej ruky.
Najprv som sa zamysela, čo mi táto osoba zrkadlí. Nie, nebola som nahnevaná, nehabila som sa, navyše veľmi ochotne mi pomohlo dievča, ktoré mi nákup odniesla až do auta.
Potom som si spomenula na jednu vec - čo robíš, rob najlepšie ako vieš. Zachmúrená tvár a neochota nie sú predpokladom kariérneho postupu. Hoci, nie sú ani jeho zárukou. No ak ste zametačom ulíc, robte to tak, aby ľudia mohli povedať - je to ten najlepší zametač akého som kedy videla.
A čo ak sa Vám Vaša práca protiví? Nuž... Nie ste strom, môžete sa pohnúť. Nájsť si zamestnanie, ktoré nás bude napĺňať. Trávime v ňom väčšinu svojho života. Chceme väčšinu času niečo nenávidieť alebo milovať?
Mnohí mi argumentujú - ale ja mám deti, musím platiť hypotéku, nemôžem robiť, čo chcem, musím trpieť. Trpieť dokedy?
Častokrát je situácia na prvý pohľad bezvýchodisková. Ale východisko sa vždy nájde. Poznám už priveľa životných príbehov na to, aby som vám uverila, že nie.
A keď východisko nechcete hľadať - vaše okolie nemusí trpieť vašou nespokojnosťou. Nikomu nemusíte vravieť o tom, ako svoju prácu neznášate, ani to nikomu nemusíte dokazovať.
Ak už nerobíte to, čo milujete, tak sa aspoň naučte milovať to, čo robíte. Verte mi, že váš svet bude krajší.