reklama

Predsudky?

Už dlhšiu dobu vnímam jednu vec. Kto ma vidí iba tak stáť, sedieť, mlčať, ten na mne ide oči nechať. A čo nasleduje potom?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (12)

Stretávam sa s rôznymi ľuďmi a vôbec sa tým netajím. Netajím sa ani tým, že nerozprávam tak, ako je zabehnutý štandart. Ale som spokojná. Pamätám sa totiž na dni, kedy som bola nemá, aj ako sme hrali slovnú hru a v slove Čachtice som nevedela vysloviť väčšinu písmen. Najzábavnejšie na tom bolo, že to slovo som si vymyslela ja.

Tiež si pamätám s akou túžbou som hľadela na ľudí na sediacom vozíčku bez opory hlavy. Tú túžbu som nedávno zazrela aj v očiach pána na ležiacom vozíku. Tiež som bola ako on. Že už nie som? Denne za to tisíckrát ďakujem.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Sťažka prejdem pár krokov s chodítkom, ale prejdem. Dokážem sa postaviť a ísť na wc, osprchovať sa... Koľkí to nedokážu? Nie, nie je to samozrejmosť, akoby sa niekomu mohlo zdať.

Tak som sa rozhodla, že urobím experiment. Podľa môjho názoru - spoločnosť je ovládnutá predsudkami. Človek na vozíku sa automaticky rovná dement. Pritom mám veľa kamarátov, vozíčkarov, pololežiakov, sú to inžinieri a viac. Že aj tak nemajú čo robiť? No, nikoho nebudem presviedčať o opaku...

Nedávne stretnutie s mladým dievčaťom po cievnej mozgovej príhode bolo prínosom pre obe strany. Ja som bola rada, že som pre niekoho stelesnením nádeje, ona zas videla, že všetko sa dá. Povedala som jej: "Vieš, nič už nebude také ako kedysi. No všetko môže byť také ako ešte nikdy." Mama , ktoré sa o ňu stará, bola zvedavá, ako si do auta nakladám vozík. "Normálne, jednou rukou." Zahľadela sa na mňa: "To ja teda nedokážem."

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Takže naspäť k môjmu experimentu. Zaregistrovala som sa zrejme na slovenskom najväčšom a najznámejšom zoznamovacom serveri. Povyberala som fotky, boli prístupné každému. Nestíhala som odpovedať novým nápadníkom. No veď počkajte. Pomaly som z rukáva vytiahla tromf, ktorým boli fotky na vozíku. Od tej doby sa okrem kamarátov neozval nik.

Čo som tým sledovala? Iba toľko, že som sa chcela utvrdiť vo svojom predpoklade, že chodiaci ľudia majú voči ľuďom na vozíku predsudky. A tieto predsudky chcem raz a navždy zmietnuť zo stola. Ako? Trebárs takto.

Dnes už ma pozná mnoho ľudí. Aj napriek tomu, že by ma na prvý pohľad mohli zavrhnúť, neurobia to. Majú pred sebou príliš zaujímavú osobu. A tá osoba im do života pritiahne iných zaujímavých ľudí, hoci majú namiesto nôh kolesá, často nedokážu ísť na záchod, je im zle rozumieť... Títo ľudia nikdy nechodili po žeravých uhlíkoch. Neoháňajú sa množstvom absolvovaných jogových seminárov. Na prvý pohľad - bieda. Ale ako som sa presvedčila, občas je dobré prizrieť sa znova.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Možno, že je to spôsob ako sa zbaviť predsudkov. Nie, nemusíte nám dokazovať, o čo všetko nezvládame, vieme to. Ale vieme aj to, že sú oblasti v ktorých vynikáme. A ak sa prizriete znova, možno ich objavíte. A predsudkom bude koniec.

Dagmar Sváteková

Dagmar Sváteková

Bloger 
  • Počet článkov:  151
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Žijem, pozorujem, reagujem. Všetko je iba a len môj názor a plne rešpektujem, ak s ním niekto nesúhlasí. Je to jeho právo. A moje právo je povedať to, čo si myslím. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu