Cestu mi skrížil človek, hovorme mu ,trebárs, Martin. Bola to jedna z tých náhod, ktoré náhodami ani nie sú. Išiel z neho pokoj, radosť zo života, sebadôvera... "Aj tak nechápem, čo na ňom vidíš," povedala mi kamarátka. "Nemusíš chápať, nie je to Tvoja cesta," odvetila som pokojne.
Žila som životom, akým žije veľa ľudí, ktorí to často nepriznajú ani sami pred sebou. Moje manželstvo troskotalo, ak už dávno nebolo stroskotané, deti čas trávili radšej u babky, ako so mnou, a ja... Mala som pocit, že všetci sú blázni, len ja som lietadlo.
Po dvoch mesiacov tvrdej práce som v jedno ráno v kalendári našla niečo ako: "Ak stále čakáš na človeka, ktorý Ti zmení život, pozri sa do zrkadla."
Utekala som, ale neuvedomila som si, že pred sebou samou neutečiem. Aj keby som ušla na koniec sveta.
Pomaly, pomaličky, sa môj pohľad na vec menil. A s ním i svet navôkol. "Naozaj niečo na slovách Zmeň sám seba, zmeníš celý svet! niečo bude," povedala som raz pri tréningu Martinovi. Usmial sa a prikývol.
Keď ma pred dvoma mesiacmi na jednom stretnutí držal za ruky, bola som blahom bez seba. Postupom času ma však naučil hľadať v sebe, nie v okolí. Dnes na mňa aj zvýši hlas, keď je treba. "Je to ako môj veľký brat," povedala som švagrinej.
Okrem toho, že potichu boríme mýtus za mýtusom, čo sa týka fyzična, veľmi veľkú zmenu vnímam aj vo vnútri.
"Ty máš uprataný stôl," povedala mamina. S radosťou som upratala byt, dokonca aj to, čomu som sa mesiace a roky vyhýbala. Upratovala som tak sama v sebe.
Zmenila som sa. S deťmi v objatí počúvam rozprávku o perníkovej chalúpke, kde ježibaba napokon nebola ježibabou, iba osamelou starenou. Moje manželstvo možno nezodpovedá ideálnej predstave väčšiny, ale je o slobode, o rešpekte, o vzájomnej úcte, o bezpodmienečnej láske, o šťastí...
Mnoho v mojom živote je úplne iné ako ja. Ale ak by všetko bolo rovnaké, ako by mohol byť svet krásne farebný?
A naozaj, z vlastnej skúsenosti Vám vravím, že svet sa dá zmeniť a je to úplne jednoduché. Stačí zmeniť uhol pohľadu a uvidíte ruže namiesto bodliakov.
