reklama

Život inak

Udalosti, predchádzajúce vzniku tohto článku siahajú ešte do doby, kedy som nehybne a nemo ležala na nemocničnej posteli. Silne pochybujem, že kamarát, ktorý mi vyrobil moju prvú tabuľku s písmenkami, čítal knihu Skafander a motýľ. Nevedela som prikývnuť, povedať áno, nevedela som dať najavo svoj súhlas a svoj nesúhlas. Bolo to žmurkanie očí, ktoré otvorili bránu do mojej duše. Raz bolo áno, dvakrát bolo nie. Technik hyperbarickej komory sa musel riadne zabávať, keď ma týmto spôsobom skúšal rôzne fyzikálne zákony.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Bolo to dávno, no ja nezabúdam. A nezabúdam ani na to, že len vďaka tomu, čo som prežila, sa viem vcítiť do situácie iných. A možno aj moje okolie...

Raz ma kamarát „poštengroval“. Nechtiac, samozrejme. Bol na vozíku a obaja sme boli z tých, ktorých do postele i z postele museli prekladať. Preto takmer omdlel (vďakabohu, že sedí vo vozíku), keď ma uvidel, ako sa k nemu rútim. „Ale...“ Nedopovedal. Pred pár minútami som mu totiž písala, že som v posteli. No čo, využila som svoje poznatky z fyziky, z hodín liečebnej výuky samostatnosti, to, že posteľ mala bočnicu, operadlo pri nohách a dala sa elektricky polohovať. „Vstala som sama.“ Bola som na seba hrdá. Veľmi.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Tak to šlo deň za dňom. Ako sa moja reč zlepšovala, začali sme vyučívať Skype. Mám podozrenie, že to bolo skôr pre jeho kontrolné účely. Vždy sa veľmi tešil, ako sa zlepšujem. Raz mi vraví: „Nauč sa teraz viac používať rozum. Vieš, fyzická sila ostala ta tam, ale vynájsť sa musíš vedieť.“ Naučila som sa.

Keď už som bola doma a bez vozíka a vlastnou neopatrnosťou som pristála na zemi, aspoň som potešila svojho trojročného syna – kotúľali sme si loptu a on bol pán situácie. Manžel nás nechal asi desať minút samých doma. Že ak by bol preč dlhšie, sedím tam do jeho príchodu, azda netreba zmieňovať.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Neskôr som sa naučila štvornožkovať. Ako dieťa som to nerobila. Asi som sa k tomu mala vrátiť... Pády boli takmer na dennom poriadku a ja som mala pred sebou otázku, ako sa opäť postaviť. Spomínaný kamarát mi poradil. Odštvornožkovala som ku gauču, k posteli, tam som sa rukami nejak vydriapala a opätovne som sa postavila. No dobre, ale čo chodítko? Našťastie je štvorkolesové. „Dokážeš dvihnúť jednu ruku a nepadnúť na ústa?“ spýtal sa ma. Prikývla som. „Dobre, tak keď nabudúce padneš, pokús sa to chodítko dostať k miestu, kde vstaneš.“ Čo Vám poviem, zábava to sprvu nebola.

Ešte na vozíku som riešila pre mnohých banalitu – ako dočiahnuť veci zavesené v skrini. „Ja brávam bratovu francúzku barlu,“ znela rada skúseného veterána. Priznám sa, že dodnes neviem vyliezť na stoličku. A čo mi je privysoko, to dočiahne barla, varecha, obuvák... Prádlo zo zadnej časti bubna sušičky nedočiahnem. Možno to znie uleteno, ale koľkých z vás by napadlo použiť kefu na vlasy?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Vďaka tomu, čo mi bolo odňaté, som sa naučila, ako sa vynájsť v mnohých situáciách. S vozíkom, s chodítkom... Moje obité kolená sa isto pamätajú ako som sa učila nakladať a vykladať vozík z kufra auta. Samozrejme, na to je asistent. Myslíte, že do konca života sa chcem odsúdiť na to, že isté veci nezvládnem sama? Ani moje vtedy všetkými farbami hrajúce skolená si to nemyslia. Ani všetky tie dlhé sukne. Sľubujem, že toto leto sa máte na čo tešiť, chlapci. 

Neraz som počula, že slovo postihnutý by malo byť vyškrtnuté zo slovníka. Nie sme postihnutí, veľká väčšina sa tak necíti, hoci okolie nás týmto prívlastkom označuje až pričasto. My sme iba inak obdarení. Nevieme to, čo vy, bežní ľudia. Ale povedzte mi, koľko z Vás dokáže to čo my? Napríklad pobaviť spolucestujúcich a letušky v lietadle ako Nick Vujicic, keď sa nechal napchať do skrinky na batožinu. Koľko z vás si užíva ten pocit, že sa dokáže najesť, napiť, osprchovať... Dýchať? Už žiaden postihnutý, či invalid, jasné?

Dagmar Sváteková

Dagmar Sváteková

Bloger 
  • Počet článkov:  151
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Žijem, pozorujem, reagujem. Všetko je iba a len môj názor a plne rešpektujem, ak s ním niekto nesúhlasí. Je to jeho právo. A moje právo je povedať to, čo si myslím. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu