Maľujem, pretože milujem

Autor: Dagmar Sváteková | 4.3.2014 o 8:29 | (upravené 4.3.2014 o 8:36) Karma článku: 9,95 | Prečítané:  785x

To ako sa mi behom jedinej noci zmenil život, opisovať už nebudem. Výsledok je, že som sa po čase strávenom v kóme prebudila nehybná a nemá.

Dodnes si pamätám, ako chutili slzy, ktoré mi stekali po tvári, keď môj manžel odkladal maliarsky stojan pod posteľ. V tej dobe som ľavou rukou už dokázala pohnúť, a pravou ešte nie. No ten pohľad, ktorý si asi navždy budem pamätať ma utvrdili v jednom – maľovať budem. Ešte neviem ako, ale budem! Na ničom mi tak nezáležalo...

Po istom čase mi kamarát, tiež na vozíku, na moje sťažovanie sa, že nemôžem maľovať povedal – máš nohu, ruku, ústa. Tak maľuj. A tak sa stojan opäť ocitol v obývačke. Plátno za plátnom zdobili nemotorné ťahy ľavej ruky. Bolo to ťažšie, než by ste sa nazdávali, za jedno som praváčka, za druhé – držať ruku vo vzduchu vôbec nebola zábava. A stáť pri stojane? Ani nápad! Sústrediť sa na udržanie chabej rovnováhy a zároveň maľovať? To zrejme nepôjde.

Bojovala som s priečkou na stojane, nevedela som cez ňu dostať kolesá invalidného vozíka. Tie predné. A tak som ostávala príliš ďaleko.

Všetko sa zmenilo, keď invalidný vozík nahradilo chodítko. Aspoň doma. Jednoducho som si sadla na kolieskovú stoličku a okolo radiátora som sa pritiahla ku stojanu. Jasne,  že radiátor hýril všetkými farbami. Po čase som zistila, že ho zvrchu stačí oblepiť maliarskou páskou. J

Veľa vecí sa zmenilo. Ak som dovtedy dokázala maľovať kedykoľvek a zminimalizovať technologické prestávky, dnes si musím maľovanie starostlivo naplánovať. Nevadí.

Môj vnútorný pohľad sa trošku zmenil. Kamarátka pri jednom pohľade na obraz spred onej udalosti onemela od úžasu a povedala: „Ale to si predsa nemohla maľovať Ty.“ Mohla.

A aj napriek tomu, že na začiatku to vyzeralo úplne inak, sa dnes venujem svojej vášni. Dobre viem, že moje obrazy nie sú technicky dokonalé, ale z každého jedného vraj cítiť radosť zo života a lásku.

 

To ja už posúdiť neviem. Vždy však budem vravieť, že maľovať môže naozaj každý. Nikdy nie je neskoro. A žiadna prekážka nie je dosť veľká, ak človek miluje...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Minúta po minúte: Atentátnik zabil na koncerte v Manchestri 22 ľudí

Polícia potvrdila, že vo vstupnej hale sa odpálil samovražedný atentátnik. Medzi obeťami sú aj deti.

KOMENTÁRE

Teror siahol na deti

Útok na štadión plný mladých ľudí jasne naznačuje, že pre teroristov neexistujú hranice.

SVET

Ako Briti úspešne bojovali proti terorizmu

Prečo boli tak často o krok pred teroristami?


Už ste čítali?