Bola som bežkyňa

Autor: Dagmar Sváteková | 30.8.2013 o 10:44 | (upravené 30.8.2013 o 11:29) Karma článku: 11,70 | Prečítané:  2226x

Žiaľ, bola. Osud sa s ľuďmi vie neraz pohrať. Tak ako sa pohral so mnou. Do rodiny bežcov stále patrím. A verím, že jedného dňa sa vrátim tam, odkiaľ som prišla. Zmenená, no predsa milujúca. Šport, ktorý sa skladá z 3 písmen- beh.

Na nohách mám opäť svoje bežecké tenisky. Tak, ako boli súčasťou terapie, keď som ešte bezvládne ležala v posteli v nemocnici (vtedy by sa to lekárom asi zle vysvetľovalo), tak ako ma sprevádzali, keď som opäť robila svoje prvé kroky a tak, ako mi neustále pripomínajú, kto som a odkiaľ som prišla.

To, čo postretlo mňa, zasiahne vari každého človeka. Behom jedinej noci som prišla o všetko. A viem, že som v tom nebola sama.

Ani dnes nepatrím medzi "normálnych" ľudí, pred sebou mám však jasný cieľ - chcem opäť behať. Ešte aj teraz si pamätám, ako na mňa z kočíka pokrikoval môj dvojročný syn: "Rýchlejšie, rýchlejšie!" Ako som si po nejednom tréningu povedala, že keď prežijem toto, prežijem všetko.

Ani som netušila, ako blízko som k pravde.

Mojim hnacím motorom sú moje dve deti, ktoré často vyžadujú aj veci, ktoré sú nad rámec mojich síl. Je to moja láska k behu. K maľovaniu. Je to moja rodina, ktorá pri mne stála i v tých najhorších chvíľach a podporovala moje "nemožné" rozhodnutia. Sú to priatelia, ktorí vymýšľali, ako mi uľahčiť trápenie (nikdy nezabudnem, ako mi Jano vyrobil z kartónu klávesnicu na dorozumievanie sa, ako mi Miloš rozprával a požadoval odo mňa, aby som rozprávala, hoci moja slovná zásoba pozostávala z pár písmen, na Drahoša, ktorý  by mi namiesto infúznej fľaše dal do stojana fľašu vína :) ).

Prežila som si akési pomyselné peklo, uväznená v tele, ktoré nebolo a stále nie je schopné plniť moje príkazy, no zároveň som zažila množstvo krásnych okamihov, ktoré ostanú  hlboko vryté v mojej pamäti.

V núdzi poznáš priateľa a naozaj, je to tak. Tak, ako v priebehu jedného liečenia prišla za mnou skupina bežcov a odbehli spoločne 10 km, len aby ma podporili a vzdali mi pomyselný hold.

Je to kamarát, ktorý míňa vlastné peniaze a cestuje po celom Slovensku, aby odbehol pre mňa 1000 km po všetkých slovenských okresných  mestách. Pridávajú sa k nemu ľudia, ktorí nikdy nebehali, i majstri Slovenska, a zahŕňajú ma obrovskou podporou.

Som všetkým neskutočne vďačná a sú to aj oni, ktorých nechcem sklamať. Preto denne prekonávam samu seba, neraz idem za hranicu možností, jasné, nie vždy to dopadne úplne podľa mojich predstáv (konečne si zvnútra pamätám sanitku :) ), no najmä, chcem podporiť všetkých, ktorí sú presvedčení, že sa to nedá.

Som živým píkladom toho, že sa to dá. Ešte mi síce veľa chýba k tomu, aby som si mohla povedať: " Som bežkyňa.", no uvedomujem si, že nie každý má cieľ tak sakra vysoko ako ja.

Veľa šťastia a mnoho úspechov! :)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Minúta po minúte: Atentátnik zabil na koncerte v Manchestri 22 ľudí

Polícia potvrdila, že vo vstupnej hale sa odpálil samovražedný atentátnik. Medzi obeťami sú aj deti.

KOMENTÁRE

Teror siahol na deti

Útok na štadión plný mladých ľudí jasne naznačuje, že pre teroristov neexistujú hranice.

SVET

Ako Briti úspešne bojovali proti terorizmu

Prečo boli tak často o krok pred teroristami?


Už ste čítali?