Svet nie je čiernobiely

Autor: Dagmar Sváteková | 13.5.2015 o 10:15 | (upravené 13.5.2015 o 15:12) Karma článku: 5,72 | Prečítané:  756x

Kamarát zdieľal jeden článok. Bol zaujímavo napísaný. Kto však vie čítať medzi riadkami, cítil z neho čierňavu.

Autor mal v mnohom pravdu, ale... To, čomu venujeme svoju pozornosť, to posilňujeme. Naučila som sa nechať iných slobodne konať, pozerať na nich s láskou, hoci neraz mi je do plaču. Ale ako veľmi musí trpieť dotyčný, keď dokáže ubližovať človeku, ktorého údajne miluje?

Slovo láska je v dnešnej dobe sprofanované, rovnako ako slovo Boh. Človek sa Vám vyzná, že Vás miluje a o chvíľu vymenuje, čo všetko by ste mali na sebe zmeniť. Boh na tom nie je o nič lepšie. Niektorí ho zavreli do škatuľky s nápisom Nechytať.

Pre mňa je Boh kamarát. Správam sa tak, aby mal zo mňa radosť, aby som zo seba mala radosť ja a aby som úmyselne nezraňovala okolie. Ak mu niečo vadí, mrzí ma to, ale ja som veci urobila najlepšie ako som v danej chvíli vedela, mám čisté svedomie - pred sebou i pred Bohom.

Viete, keď človek umiera, svet okolo, všetci tí, ktorí Vám vravia, čo musíš a čo nesmieš, zmiznú. Zažila som to. Bola som sama a jediný, s kým som sa mohla rozprávať, bol Boh. Nie ten, ktorého nám vykresľujú v kostoloch...

Boh s veriacimi v nedeľu slávi svätú omšu a v pondelok víta s dredatou mládežou východ Slnka. Viem, že som nástrojom Boha, mám snáď niekoho odsudzovať len pre to, že je  iný? Prepáčte, to odo mňa nežiadajte.

Človek ako človek - alkoholik, bezdomovec, politik, celebrita... Viete čo sa ukrýva vo vnútri ľudí?

Mojim módnym doplnkom je invalidný vozík. Vďaka nemu ma pozná už nejeden človek, len ja mám občas problém zistiť, kto mi to vlastne cez ulicu máva.

Nedávno som mala tú česť stráviť s víkend s ľuďmi, ktorí boli odkázaní na invalidný vozík - päť, desať, dvadsať  rokov... Tak dobre  som sa už dávno necítila. Dokonca sa s niektorými z nich dohadujem, že pôjdeme povymeteť bary. A čo?

Bol tam aj jeden mladý  muž. Z hudby, ktorú si púšťal v aute, by mnohým stáli vlasy dupkom, kedysi možno aj mne. Ako niekdajšiemu zarytému veganovi by mi pretáčalo žalúdok, keď som ho uvidela s udicou v ruke. Dnes už nie. Je to slobodný človek, dokonca som si s ním dohodla stretnutie a kázala som mu, nech mi uloví zlatú rybku. A že s ním pokojne pôjdem aj na tú rybačku...

Môj život sa odohráva mimo škatuľky, dospela som do štádia, kedy odmietam životom kráčať v maske a plniť niečie očakávania. Som sama sebou a komu sa nepáčim... Ale veď ho nik nenúti sa na mňa pozerať.

Svet je podľa mňa úžasný. Žijeme v skvelej dobe, kedy máme možnosti, ako nikdy predtým. Myslím, že už veľa ľudí pochopilo, že Matku Zem si treba vážiť a že sme sa narodili preto, aby sme boli šťastní. 

Všetko a všetci majú svoje chyby, nedokonalosti. Aj ja ich mám. Vždy je tu však uhol pohľadu. Dnes som frajer, píšem Vám, ale kedysi som nedokázala ani len pohnúť hlavou. Jediným mojim spojením so svetom bolo žmurkanie očami. Mohla som to vzdať, povedať si, že som beznádejný prípad. Neurobila som to. Dnes vo svojej knižnici opatrujem knihu, ktorej autorom je muž, ktorý ju celú vyžmurkal jedným zdravým okom.

A tak sa pýtam, kto má nejaký problém? Je tento svet naozaj taký zlý, alebo je to iba náš uhol pohľadu? Čierna, biela...? Ružová! 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?