Ako sa zo supermana stáva kus

Autor: Dagmar Sváteková | 30.4.2015 o 11:48 | (upravené 30.4.2015 o 12:01) Karma článku: 7,15 | Prečítané:  697x

Inšpirovala ma jedna úvaha, kedy starého človeka sanitári brali ako kus. Poznám to. A kde sa nachádza pomyselná hranica medzi supermanom a kusom?  

Na to, aby ste sa ocitli v polohe "kusu" môžete byť normálny, mladý a výkonný superman. Vôbec nemusíte mať osemdesiat, ako sa mnohí mylne domnievajú. Stačí, že si to budete šinúť po ceste domov z práce a ktosi vám zabudne dať prednosť v jazde. Nech to znie akokoľvek neuveriteľne, stáva sa to. V zlomku sekundy sa so supermana v značkovom oblečení s najnovším modelom BMW stáva kus. A čo viac, kus, bojujúci o život.

Ak ste odchovaní na seriáloch o ľudskom prístupe k pacientovi, tak vás vyvediem z omylu. Charta práv pacienta je papier vysiaci na stene, nie niečo, čo je v ľuďoch hlboko zakorenené. Môžete plakať od bolesti a sestrička Vám sucho povie, že musíte vydržať, lebo lekár tu nie je a predpísaný odstup medzi podaním liekov jednoducho nepustí.

Situácia za situáciou Vás núti pokore a rešpektu voči iným. Zároveň si sľubujete, že odteraz už budete na ľudí, napríklad na invalidnom vozíku, pozerať inak. Nechcem vás sklamať, ale toto Vás fakt nevráti do obdobia, kedy ste si hrdo vykračovali svetom a "kusu" ste často nevenovali ani pohľad.

Je to už  dávno, čo som sa v pozícii "kusu" ocitla ja sama. Nebola som superman, ale stelesnenie dokonalosti, ktorú sa nám snaží vnútiť matrix. Jednou vetou - krásna, ale prázdna. Až kým...

Svet sa krútiť neprestal, iba preto, že som nehybne a nemo ležala na posteli. Krútil sa aj vtedy, keď som ležala na JISke v kóme, krúti sa aj teraz, keď niekto iný bojuje o život. Ktovie, možno je to váš spolužiak s výšky a vy o tom ani neviete. "To nemôže byť pravda," poviete, keď vám niekto túto informáciu podstrčí. Ale môže...

Skúsila som si všetko a som za toto poznanie nekonečne vďačná. Že nie som ako ostatní? A? Koľkí z Vás vedia to, čo ja, to čo chalani v Kováčovej predvádzajú na svojich vozíčkoch, koľkí z Vás tušia, že "kusy" vedia hrať  tenis, že z olympiád nosia zlato, že existuje monoski a biski, ako vyzerá handbike,...?

Osobne si ľudí s akýmkoľvek druhom postihnutia vážim. Je úplne jedno, či sa tak narodili alebo proste sa iba šťastena na chvíľku venovala niečomu inému.

Koľkí z vás ďakujú za to, že vedia chodiť, vstať z postele, umyť sa, obliecť, ísť na WC? Že načo? Vás sa to predsa netýka, vy tu predsa budete večne, večne budete vládať, večne budete zdraví, večne... Heeeej, tak to predsa bolo v reklame!

"Vieš kto bol ten pán, ktorý vyšiel z ambulacie?" spýtal sa ma otec. Pokrútila som hlavou. Bol to jeden z naznámejších sloveských futbalových trénerov. "Ale... Ja ho poznám, on vyzerá inak," skúsila som protestovať. "Choroba ľudí mení." A nielen fyzicky. Prosím, skúste sa zmeniť ešte predtým, ako do vás z bočnej ulice nikto napáli alebo vás postretne infarkt či mozgová príhoda. Skúste sa zmeniť na ľudskosť, na niečo mimo matrixu, ešte kým ste mladí a plní síl. Nežiadam Vás o to kvôli sebe...

Nebuďte superman, ale ani kus.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?