Prosím, zastavte sa

Autor: Dagmar Sváteková | 7.1.2015 o 20:04 | (upravené 7.1.2015 o 21:44) Karma článku: 9,57 | Prečítané:  1491x

Dnes som stála na parkovisku istého hypermarketu. Začínal poletovať sneh. Kým som dorazila k  druhému obchodu, bola už tma a snežilo.

Zaparkovala som na opačnom konci parkoviska, hoci mám oprávnenie parkovať  takmer pred dverami. Ale už istý čas tam neparkujem. Predsa len, niekto to miesto môže potrebovať viac ako ja. A denne tisíckrát poďakujem, že mňa nohy unesú.

Ako som pomaly kráčala ku   dverám, všímala som si namosúrené a uponáhľané tváre ľudí navôkol. Viem, čo ich ťažilo. Na cestách je v tomto okamihu súvislá vrstva snehu, ktorá do rána môže nabrať kontúry ľadu. Môže. Nemusí. Hoci ten predpoklad tu je. Ale môže sa stať, že vy už sa nezobudíte. S tým nik nekalkuluje, však? Ani mňa to nenapadlo, až raz... Bolo to viac ako zlé, ale odvtedy si uvedomujem krásu opadávajúcu na jeseň zo stromov, v lete sa nechávam hladkať lúčami slnka, hoci aj mne je horko, na jar sa teším z pučiacich kvetov a nového života, a v zime? Vždy som milovala zimu, ale nikdy som si nevšímala jej krásu. Sneh som mala rada iba na upravených zjazdovkách, ľad na klzisku... A zrazu som pochopila... Patrí to k tomu, rovnako ako ja kráčam vedno ruka v ruke so svojou nedokonalosťou.

Viete, mohla by som tiež frflať, namiesto toho hľadím na oblohu s nadšením dieťaťa. Ja prvýkrát od príhody kráčam po snehu. Viete aké to bolo, na Silvestra sa prechádzať v milovanom meste, pod nohami ľad a sneh? Za ten čas, čo bol manžel s deťmi pri vode rozbíjať ľad, ja som prešla pár desiatok metrov. "Čo tá šibnutá preboha robí? " napadlo by nejedného. Dnes sa na mňa s poľutovaním pozrel starší pán "Taká mladá žena a takto strašne chodí..." "To je už dobré," odvetila som s úsmevom a v duchu som po niekoľký krát vzdala hold nebesiam. Nie som vôl, čo zabudol, že teľaťom bol.

Ako som ležérne kráčala po parkovisku a vločky pristávali v mojich vlasoch, chcelo sa mi zakričať: "Hej ľudia, zastavte! A tešte sa s prítomného okamihu!" Možno by som to bola urobila, ak by som na to mala hlas. Nemám. A? Mám aspoň nejaký.

Je smutné, že mňa k takémuto zmýšľaniu priviedla až pachuť smrti. Preto želám každému človeku, aby si to stihol uvedomiť skôr...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?