Prosím, zastavte sa

Autor: Dagmar Sváteková | 7.1.2015 o 20:04 | (upravené 7.1.2015 o 21:44) Karma článku: 9,57 | Prečítané:  1493x

Dnes som stála na parkovisku istého hypermarketu. Začínal poletovať sneh. Kým som dorazila k  druhému obchodu, bola už tma a snežilo.

Zaparkovala som na opačnom konci parkoviska, hoci mám oprávnenie parkovať  takmer pred dverami. Ale už istý čas tam neparkujem. Predsa len, niekto to miesto môže potrebovať viac ako ja. A denne tisíckrát poďakujem, že mňa nohy unesú.

Ako som pomaly kráčala ku   dverám, všímala som si namosúrené a uponáhľané tváre ľudí navôkol. Viem, čo ich ťažilo. Na cestách je v tomto okamihu súvislá vrstva snehu, ktorá do rána môže nabrať kontúry ľadu. Môže. Nemusí. Hoci ten predpoklad tu je. Ale môže sa stať, že vy už sa nezobudíte. S tým nik nekalkuluje, však? Ani mňa to nenapadlo, až raz... Bolo to viac ako zlé, ale odvtedy si uvedomujem krásu opadávajúcu na jeseň zo stromov, v lete sa nechávam hladkať lúčami slnka, hoci aj mne je horko, na jar sa teším z pučiacich kvetov a nového života, a v zime? Vždy som milovala zimu, ale nikdy som si nevšímala jej krásu. Sneh som mala rada iba na upravených zjazdovkách, ľad na klzisku... A zrazu som pochopila... Patrí to k tomu, rovnako ako ja kráčam vedno ruka v ruke so svojou nedokonalosťou.

Viete, mohla by som tiež frflať, namiesto toho hľadím na oblohu s nadšením dieťaťa. Ja prvýkrát od príhody kráčam po snehu. Viete aké to bolo, na Silvestra sa prechádzať v milovanom meste, pod nohami ľad a sneh? Za ten čas, čo bol manžel s deťmi pri vode rozbíjať ľad, ja som prešla pár desiatok metrov. "Čo tá šibnutá preboha robí? " napadlo by nejedného. Dnes sa na mňa s poľutovaním pozrel starší pán "Taká mladá žena a takto strašne chodí..." "To je už dobré," odvetila som s úsmevom a v duchu som po niekoľký krát vzdala hold nebesiam. Nie som vôl, čo zabudol, že teľaťom bol.

Ako som ležérne kráčala po parkovisku a vločky pristávali v mojich vlasoch, chcelo sa mi zakričať: "Hej ľudia, zastavte! A tešte sa s prítomného okamihu!" Možno by som to bola urobila, ak by som na to mala hlas. Nemám. A? Mám aspoň nejaký.

Je smutné, že mňa k takémuto zmýšľaniu priviedla až pachuť smrti. Preto želám každému človeku, aby si to stihol uvedomiť skôr...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Klasická nedeľa kedysi: Kostol, obed, futbal. Boli to zlaté časy

Bratislava bola o polovicu menšia, ale na futbal chodilo desaťkrát viac ľudí.

DOMOV

Podnikateľ Lunter chce poraziť Kotlebu

Známy podnikateľ Ján Lunter založil firmu na zdravé potraviny.

EKONOMIKA

Odhalili daňový podvod so sušenými hríbmi

Spoločnosti zrejme predpokladali, že dodávka nebude podozrivá.


Už ste čítali?