V čom sme iní?

Autor: Dagmar Sváteková | 20.7.2014 o 11:08 | Karma článku: 7,23 | Prečítané:  887x

Nedávno sa stalo niečo, po čom kamarátka len užasnuto pokrútila hlavou. "Už viem, prečo si tam, kde si."  

Sme iní. Na prvý, občas na druhý pohľad. Niečo nám bolo odňaté.

Mám rada výrok jednej firmy - trpezlivosť ruže prináša, ale my ružiam nefandíme. Zrejme ani moja kamarátka.

To bolo tak. Chcela sa naučiť šúľať cigarety. Fajčí. A vôbec nie je potrebné diskutovať o tom, či má alebo nemá. Je to jej rozhodnutie...

Kúpila som všetky potrebné komponenty. Predavačka v trafike musela mať dosť. Ako nefajčiarovi mi všetko vysvetľovala od základov. No čo, aspoň som jej spestrila deň. :)

Usadili sme sa za stolom a práca sa mohla začať. Ona tvrdí, že to po troch nepodarkoch vzdala. Ja som presvedčená, že to hodila o stôl po prvom neúspešnom pokuse. A vytiahla si cigaretu z krabičky.

"Cvičenie robí majstra," vravieval mi po nemecky môj fyzioterapeut.

Trápila som sa. Nebolo to nič ľaké. Chcelo to sústredenie ducha i môjho tela, ktorého nedostatky vynikli práve pri tejto činnosti.

Spomenula som si na svoje prvé pokusy robiť ruličky na pletenie z papiera. Boli hrubé ako prst a kopec bežných ľudí by po piatich minútach znechutených odišlo. Ja som sa hodinu "trápila". Vedela som, aké je to dôležité pre rozvoj jemnej motoriky.

Keď som po dvoch hodinách ešte stále šuľkala cigarety, ktoré aj tak nikdy nevyfajčím, kamarátka neveriacky krútila hlavou a poznamenala to, čo bolo povedaná v úvode.

Ona to vzala. Tak ako by to vzdalo kopec bežných ľudí. Tých, ktorí majú obe ruky zdravé. Neviem to, tak to neviem. A hotovo. Muselo by mi šibať, hodiny sa s tým trápiť. A z krabičky si vytiahla ďalšiu cigaretu.

Myslím, že som tak tiež uvažovala. Pred piatimi minútami bolo neskoro.

Nehybne a nemo som ležala na nemocničnej posteli. "Viete, ona nikdy nebola trpezlivá." "Tak toto ju trpezlivosti naučí," povedala vtedy lekárka.

Naučilo, až moc. Ledva som stála na nohách - mali únosnosť novorodeného kozlaťa.Po niekoľkých hodinách procedúr, ktoré iní trávili oddychom, som chodila tam a späť v bradlovom chodníku. "Zas si tu?" opýtal sa okoloidúci kamarát. 50 m za niekoľko desiatok minút. Kto zdravý by na to mal nervy? Priznám sa, kedysi ani ja nie. V tej dobe ma trápilo, ako zlepšiť svoj osobný rekord v behaní. Dnes sa teším, že dokážem s barlami prejsť k bankomatu. Išlo by to aj bez toho?

Sme iní. My všetci, ktorí máme nejaký "problém". Skúste sa zamyslieť, čo všetko sa od nás dá naučiť. My sa nemračíme, hoci úloha pred nami je zjavne nad naše sily. "Kto chce, hľadá spôsoby, kto nechce, hľadá dôvody." Naučila som sa nájsť toľko netradičných spôsobov...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?