reklama

Keby bolo keby...

Včera mi bolo vytknuté, že málo času trávim s deťmi. Nie, nedotklo sa ma to, pretože je to tvrdenie porovnateľné s tvrdením, že Slnko sa točí okolo Zeme. Ale premýšľať premýšľam.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (7)
Obrázok blogu

Syn má štyri roky. Dcéra sedem. Keď mal syn dva a pol a dcéra päť a pol, zmizla som z ich života. Zo dňa na deň. Nepustili ich za mnou. Dcérinu prvú návštevu v nemocnici si nepamätám. Bezvládne som ležala v kóme. Ale z rozprávania viem, že sa bála ku mne priblížiť, aby sa nenakazila. Hoci nebolo čím.

V tej dobe im nik nevedel dať odpoveď na otázku, kedy príde mama. Nevedeli, či vôbec prídem. A ak, podľa prognóz mala iba nemo bezvládne hľadieť do stropu. Čo im povedať?

Prešiel rok a pol. Chodím sťažka s oporou. Syn po vonku behá na bicykli, ja tesne za ním na vozíku. Úžasný pohľad.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Dcéru netrápi, že sedím na trojkolesovom elektrickom skútri. Vrazí mi do ruky raketu a ideme "hrať" beachball.

Dnes ráno mi s iskrou v očiach rozprávali, ako pôjdu v sobotu s babkou opekať. Kusla som si do jazyka. Mám na výber, buď pôjdem s nimi, alebo si pôjdu opekať. Aká je Vaša voľba pri pohľade do rozžiarených tváričiek?

Málo času...

Dodnes mám pred očami ako mi môj manžel po návrate z nemocnice odložil maliarsky stojan pod posteľ. Pravá ruka sa ani nepohla, a tak som bezmocne sedela na invalidnom vozíku a plakala. A v tej chvíli som si sľúbila, že maľovať budem! To ma hnalo dopredu, až po čase som zistila, že tým, že som začala maľovať, som sa vlastne venovala psychohygiene. Vďaka maľovaniu som začala hýbať pravou rukou. A vďaka tomu som dnes schopná navliecť niť do ihly. Vďaka maľovaniu som prežila v relatívnej psychickej pohode...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Na týždeň by som si to vymenila s každým, kto ma súdi. Možno na dva. Nie na deň. Deň bez jedla, bez prania, bez umývania seba i riadu a bez pobytu vonku sa dá prežiť, a nebude to vyžadovať ani extrémne veľké úsilie...

Maľujem, a nehanbím sa za to, skôr naopak. A pomedzi miešanie farieb uvažujem nad tým, čo by bolo keby. Čo by bolo, keby osudný večer vyzeral úplne normálne a ja by som sa ráno zobudila úplne zdravá.

Mám vzdelanie, ktoré mi dáva predpoklady byť stavbyvedúci alebo stavebný dozor, možno projektový manažér.

Takže v prvom rade, nepíšem tieto riadky. Tento blog neexistuje. A všetci, ktorých som ovplyvnila, žijú život, čo predtým.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ľudia, čo ma poznajú a vďaka tomu si uvedomili mnohé veci, žijú ďalej svoj predchádzajúci život.

A ja?

Dnes sú prázdniny. A vonku tak krásne. Stavebná sezóna v plnom prúde. S veľkou pravdepodobnosťou sa naháňam kdesi po stavbe a kričím na chudákov robotníkov, ktorí iba nechápavo krútia hlavou. No, nevychádza, nevadí, veď tam dáme schod. Vozičkár? Videl niekto z Vás už vozíčkara? Načo by sem liezol?

Je noc a ja sa zakrádam domov. Deti už spia a manžel niečo dokončuje v pracovni. Moja vnútorná nervozita sa už dá krájať. Darmo, stále som jednou nohou v base. Rozložím si papiere, ktoré treba dokončiť, pomedzi to jem bagetu z pumpy. Keď idem spať, je niečo po dvanástej. Ďaľší deň za nami. Zajtra je Veľký piatok! Ale čo, sme tesne pred kolaudáciou, dokončiť to treba...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Takto nejako by vyzeral môj život. Nebyť toho, že sa stalo, čo sa stalo. Nebyť boja o život. Nebyť klopania na nebeskú bránu. Nebyť maľovania... Môj život by nebol ani šťastnejší, ani bohatší a zrejme by som nemala ani viac času. Moji priatelia by ma nepoznali. Mnohým ľuďom by moje meno nehovorilo vôbec nič. Ulicami by som prechádzala bez toho, aby ma niekto pristavil a prehodil so mnou zopár slov...

Spýtajte sa všetkých tých, pre ktorých som inšpiráciou, či by boli radšej, ak by ma nikdy nespoznali. Spýtajte sa detí, či nie je zábava púšťať sa na vozíku z kopca. Spýtajte sa okoloidúceho vozíčkara, čo pre neho znamená jeden schod...

Nerobím veci podľa toho, ako by to chcelo okolie. Robím ich tak,aby som bola šťastná. A aby deti po víkende mohli s radosťou povedať: "Boli sme opekať!"

Dagmar Sváteková

Dagmar Sváteková

Bloger 
  • Počet článkov:  151
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Žijem, pozorujem, reagujem. Všetko je iba a len môj názor a plne rešpektujem, ak s ním niekto nesúhlasí. Je to jeho právo. A moje právo je povedať to, čo si myslím. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu