Som závislá. Legálne.

Autor: Dagmar Sváteková | 27.12.2013 o 20:21 | (upravené 27.12.2013 o 20:50) Karma článku: 10,02 | Prečítané:  2666x

Tri dni trvalo, aby som sa ocitla v pasci, z ktorej sa snažím uniknúť. Je to neskutočne ťažké. A pritom viem, že nás je tak veľa... Ty, ja, moje deti... Áno, nášho nepriateľa si môžeme kúpiť vo večierke za rohom alebo aj na najbližšej pumpe.

V októbri som v rámci rehabilitácie mala zakázané jesť sladkosti. Teda, aspoň tesne pred cvičením, či počas neho. Prečo? Fyzioterapeut mi vtedy porozprával zážitok z jedného školenia. Mali zodvihnúť nejaké bremeno. Potom si dali kocku cukru a mali ho zodvihnúť znova. Už to bolo o poznanie ťažšie. Rovnako sa organizmus správal aj keď ho len držali v ruke...

Kto neverí, môže si to skúsiť. Rovnako ako silový test, ktorého som pred pár dňami bola svedkom. Stačilo nádobu s inkriminovaným bielym práškom chytiť do ruky a Vaše prsty sa dali rozpojiť ako nič. Pritom ich predchádzajúce zovretie bolo neprekonateľné.

Nevidím, neuverím. Tak si všetko musím vyskúšať na vlastnej koži. :) Pár dní som sa rafinovanému cukru snažila vyhýbať. Ten z ovocia, to je predsa len iná kapitola. Vraj náš organizmus cukor potrebuje, nuž, má ho tam dosť. :)

Po niekoľkých dňoch som zjedla kúsok narodeninovej torty. Zdravej, takmer nesladkej. Takmer... Ďaľší deň som ani o desiatej nebola schopná vstať z postele a v ten istý deň mi prudko klesala energia. Moje telo je veľmi dobrý tester. Aj schodmi domov som vyšla s oveľa väčšou námahou.

Keď sme boli gratulovať, "bonboniéra" pozostávala  zo zmesi sušeného ovocia. Povedala som, že nikoho nemienim otráviť. Zaujímavé, že ja sama som o niekoľko dní ako darček dostala klasickú "bonboniéru". K jej osudu sa nemusím vyjadrovať. :) Takže, atentát nebol úspešný, pokračujeme ďalej.

Všetok biely cukor išiel z domu preč. Čo však s hromadou sladkostí, ktoré deti dostali na Mikuláša? Priznávam sa, aj ja som im kúpila sladkosti, predsa len, Mikuláš bez sladkostí, to by asi nebol Mikuláš...  V duchu si však kladiem otázku, či by som im kúpila tiež napríklad dávku heroínu. V tejto fáze je to asi tak isto - závislosť ako závislosť. Rozdiel je iba ten, že rafinovaný cukor je legálny a heroín... Asi by ho nikto nechcel zažiť na vlastnej koži. :)

A tak sa snažím, veľmi sa snažím všetkým možným vyvažovať rafinovaný cukor. Nenadarmo si vyslúžil pomenovanie "biely jed".

"Ale ak by bolo to, čo tvrdíš pravdou, nepredávali by ho v každom obchode!"

Skutočne?

Viete si predstaviť jediný deň bez sladkého, či dokonca chleba alebo pečiva? Možno Vás prekvapím, ale aj tam je cukor. :)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Klasická nedeľa kedysi: Kostol, obed, futbal. Boli to zlaté časy

Bratislava bola o polovicu menšia, ale na futbal chodilo desaťkrát viac ľudí.

DOMOV

Podnikateľ Lunter chce poraziť Kotlebu

Známy podnikateľ Ján Lunter založil firmu na zdravé potraviny.

EKONOMIKA

Odhalili daňový podvod so sušenými hríbmi

Spoločnosti zrejme predpokladali, že dodávka nebude podozrivá.


Už ste čítali?