Alenka v ríši zázrakov

Autor: Dagmar Sváteková | 19.10.2013 o 20:34 | (upravené 19.10.2013 o 20:54) Karma článku: 10,88 | Prečítané:  1205x

Tak nejak som sa cítila, keď ma manžel vysadil z auta 140 km od miesta nášho bydliska, približne 80 km od Bratislavy. Iný kraj, iný mrav?

Okrem toho, že pár kilometrov od Viedne som sa rozhodla navštevovať rehabilitačné centrum, mala som tvrdú rehabilitáciu aj pre svoje ruky. V momente, keď ma manžel posadil do invalidného vozíka, som totiž ufujazdila. Bol to doposiaľ neznámy pocit – sama si chodiť po odchodoch – nikde žiaden obrubník, či úzka ulička v obchode, kam by som sa nevliezla. Ešte aj predavači boli akýsi ochotnejší a ja som si opäť pripadala ako človek.

Jasne, že na druhý deň som mala na rukách svalovicu, veď najazdená vzdialenosť sa nedala poprieť.

Bývali sme v dedinke neďaleko hlavného mesta. Predpokladám, že tak 20 km od tabule, ktorá označovala, že vchádzame do hlavného mesta rakúskej republiky.

V jedno popoludnie sme sa vybrali na prechádzku. Úplne neznámi ľudia bez rozdielu veku nás úctivo zdravili a ja som si na chvíľu pripadala ako na lazoch, nie neďaleko metropoly.

Keď sme do akéhosi podniku vtrepali schodmi vozík, upozorňovali nás na bezbariérový vchod na druhej strane. Pri odchode nás dvaja ľudia vyprevádzali až ku dverám. Normálka?

Úplny šok som zažila, keď som pred istým supermarketom videla nezamknutý bicykel. Skúste  to u nás. J

Včera som si uvedomila, že slová môjho manžela, že u našich susedov je neuveriteľne čisto na každom kroku na mňa doľahli po návrate späť na Slovensko. Stačil mi pohľad na neuveriteľne zaprášenú plošinu na miestnej pošte, ktrá napriek tisíckam avíz mňa, môjho manžela, všetkých kamarátov, či regionálnej televízie stále nefuguje. O jej nefunkčnosti upovedomuje lístoček na jej dverách, ktorý už nejaký ten mesiac pamätá, pretože je skôr žltý ako biely, opršaný a podobne. Ani tú námahu, že by ho vymenili, si nedali. L

Dva dni premýšľam, ako môže byť medzi dvoma blízkymi štátmi, ktoré kedysi tvorili jednu krajinu, taký rozdiel. Priznám sa, nejde mi to do hlavy. Tam sú vozíčkarske toalety ešte aj na odpočívadlách na diaľnici. U nás sú aj v polyfunkčných budovách iba a len papierového charakteru. Klobúk dolu pred Avionom, tam sú ešte i zasúvacie dvere.

Jeden kamarát povedal, že za tento priepastný rozdiel môže obdobie socializmu, ktorý sa práve Rakúska nedotkol.

Toto posúdiť neviem. Viem iba, že všetko začína odo mňa samotného. Koľko ľudí si to povie?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Gašpar podporil konšpirácie, vyvolal pochybnosti o šéfovi polície

Podpis pod vyhlásením plným dezinformácií by mal Gašpar podľa prezidenta Kisku vysvetliť.

KOMENTÁRE

Hanba, pán Gašpar. V tomto štáte je cynizmus štandardom

Podpis signalizuje nové dno vedenia krajiny.

DOMOV

Danko pocítil silu slovenského hejtu a stále sa skrýva

Politické strany väčšinou diskusie na svojich stránkach čistia, ale nevypínajú.


Už ste čítali?