Bez práce nie sú koláče

Autor: Dagmar Sváteková | 3.10.2013 o 21:46 | (upravené 3.10.2013 o 22:03) Karma článku: 5,54 | Prečítané:  998x

Neviem, myslím, že silnou vôľou som nikdy neoplývala. Bola som akurát poriadne tvrdohlavá. Na to, aby som dosiahla všetko, čo som doteraz dokázala, mi to stačilo. Pochopila som však, že práve teraz nadišiel čas na budovanie fest silnej pevnej vôle.

 Zentrum Kinesis

Bolo slnečné jesenné predpoludnie a my sme sa ocitli v mestečku, či usudzujúc podľa názvu, v dedinke kúsok za Viedňou. Nie, nediali sa tu  zázraky na počkanie ani nemožné do troch dní. No nech som doteraz zažila všeličo, bol to iba slabý odvar toho, čo ma čakalo.

Nikdy som sa netajila tým, že denne dokážem odbehnúť 10 km, či z času na čas i dvojnásobok. Trénigový program, ktorý sa mi zdal plánom na moju fyzickú likvidáciu bol vlastne príjemné spestrenie dňa. A ja som po x-tý krát musela zabojovať a so zaťatými slovami prekonať hranicu štátu „Nejde to“.

Nechcem písať, čo všetko mi počas dvoch hodín v spoločnosti nemilosrdného fyzioterapeuta bežalo hlavou. Predo mnou sa jasne týčil môj cieľ – opäť behať. Nie niekedy, ale v termíne, o ktorom vie nejeden môj veľmi dobrý kamarát. Dala som sľub. Tak teraz musím makať.

Princíp „malý dvor a veľký bič“ mi vyhovuje, i keď chvíľami som mala pocit, že dvor sa scvrkáva a bič neuveriteľným spôsobom rastie. Môžem však skonštatovať, že celé moje trápenie stálo za to. A to sme len na začiatku.

V dnešný deň, keď som pochybovala o tom, že k autu odídem po svojich, to vraj bola iba taká ľahká rozcvička. Nechcem ani myslieť na to, ako vyzerá normálne cvičenie. J No čo, zatnem zuby a ideme...

Nie, nechcem nikoho odradiť, myslím si, že opäť mám to šťastie, kedy fyzioterapeut vyznáva rovnaké hodnoty ako ja. Myslím, že je prísny na každého, a už podvečer sa  na rozhraní môjho bdenia a polospánku stalo niečo, čo mnohí považujú za malichernosť, nie však ľudia, ktorí prislúchajú k našej rodine či si prešli niečim obdobným ako ja. „Dada zohla nohu,“ zaznelo z úst môjho manžela. Niekoľkokrát som to musela zopakovať. Samozrejme, za každým to bolo ťažšie a ťažšie, keďže o vytrvalosti môjho svalu nemôže byť ani reč.

A tiež som si dnes  naplno uvedomila jednu vec. Nejeden pohyb je súhrou rôznych svalov a keďže ľavú ruku i nohu som mala odizolovanú, popri tom ako som cvičila slabšími končatinami, v ortéze, ktorá zabraňovala pohybu ľavej ruky ma neskutočne bolela protiľahlá strana lakťa. Keď som cvičila pravou nohou, už ma bolela i pravá ruka. Prečo? Asi som ju zvyknutá zapájať a tu som ich obe mohla maximálne napínať. J

Aj keď som neraz mala slzy na krajíčku, viem, že si to v najskoršom možnom termíne chcem zopakovať. Pretože bez práce nie sú koláče. Alebo v mojom prípade – čo si neodmakáš, to nemáš. J

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?