Život vo vzduchoprázdne

Autor: Dagmar Sváteková | 15.9.2013 o 12:47 | (upravené 15.9.2013 o 13:36) Karma článku: 6,10 | Prečítané:  538x

Prežila som, i napriek všetkým prognózam. Čo viac môžem chcieť? Keďže som nikdy nepatrila k domasedom, možno iba mať trošku viac možností na trávenie voľných chvíľ. Jasne, človek má vždy čo robiť, ale život nie je len o práci.

Od istého momentu sa víkendy zaradili na čelo najneobľúbenejších dní v týždni. Od pondelka do piatku o šiestej z úsmevom vyhupnem z postele. Je predo mnou ďaľší deň, ktorý predstavuje novú výzvu. Naproti tomu sa sobota a nedeľa neuveriteľne vlečie.

Môžem mať aj desať osobných asistentov, za tú almužnu, ktorou štát prispieva na túto záslužnú činnosť, nik nevymení víked strávený s rodinou. Áno, mohla by som ísť niekam, kam idú svokrovci s deťmi, no mám sa cítiť previnilo, keď mi srdce piští po niečom inom?

Cez okno... Znela pieseň Jara Filpa. Ešte, že máme to okno. Ale zas deň strávený pri počítači nie je nejaká výhra.

Niekedy som bola ako nespútaný živel. Rodina sa smiala, že mám v zadku vrtuľu. Stačila jediná noc, aby sa okolnosti zmenili. Ibaže tú vrtuľu mi zabudli vybrať. :)

Prístup našich úradov je všelijaký, jednoznačne však nie podporný. Ťažko vysvetliť, že život sa scrvkáva, nie z vlastnej viny, ale pod vplyvom okolností. A tieto okolnosti si, žiaľ, nevyberajú.

A tentokrát si vybrali dosť "zle". S podporou  úradou si však vedú dobre. :) Uväzniť jedného mladého aktívneho človeka sa im darí priam fantasticky.

Asi málokto si vie predstaviť, ako rada by som zala deti a povedala: "Poďte."

Neskutočne rada by som ich vozila do školy a škôlky a popoludní späť domov. Nohy na to majú iný názor. A na auto vraj nemám nárok, nakoľko môj stav sa zlepšuje.

Zlepšuje, zaplať pánboh. Ale vďaka čomu? Iste nie preto, že by som sedela doma pred telkou, napchávala sa čipsami, zapíjala to kolou a ľutovala sa, pretože som chúďa a to, že som na tom, ako som, zavinili iní. Béééééé... :)

Ako odpoveď úradom by som ich rada nechala sa prizerať tomu, ako zvládem aj to, čo by niekto nazval nemožným. Naučila som sa, že nič nie je nemožné, je to iba o čosi ťažšie a vyžaduje to viac energie.

Preto sa už teraz teším na ďaľší pondelok a na okamih, keď môj život prestane  byť vzduchoprázdnom. Napriek všetkému odstránime ďaľšie dno z pomyselnej sústavy dien.

Hranice neexistujú. Hranice existujú len a len v našej mysli! ;)

 

P.S.: Ak niekto nepozná pozadie celej situácie, môže si chýbajúce informáci doplniť v článku Môj príbeh http://svatekova.blog.sme.sk/clanok.asp?cl=336788&bk=50479

Myslím, že potom má každý možnosť ohnúť sa a hodiť pomyselným kameňom. ;)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?