S úsmevom je život ľahší

Autor: Dagmar Sváteková | 13.9.2013 o 17:20 | (upravené 13.9.2013 o 17:27) Karma článku: 9,21 | Prečítané:  458x

Alebo ľútosť ešte nikomu nepomohla. Takže to musíme (chceme) skúsiť inak. Vždy sú dve cesty. Jedna z nich býva občas tá ťažšia. Ale i radostnejšia. :)

Myslím, že som vcelku veselá kopa. Áno, som aj za každú „hovadinu“. Ľudia okolo mňa to vedia. Snažím sa brať život s humorom, hoci... Nie vždy je to ľahké.

 

Chápem, že ľudia majú problémy. Sakra veľké problémy. No ich veľkosť  občas nevieme objektívne posúdiť.

Ja sama patrím k tým, ktorí už rok mali voňať fialky odspodu. A vo svojom okolí mám veľa ľudí, ktorých prognóza znela rovnako. Možno sa stal zázrak a možno...  Možno sme len nedokončili, čo sme započali. Ťažko povedať.

Sama seba by som charakterizovala slovami Oscara Wildeho:  “Verte v seba samého a raz príde deň, keď ostatní nebudú mať inú možnosť len veriť s vami.“

Zdá sa, že ten deň pomaly, ale iste prichádza.

Keď som ešte bezvládne ležala na nemocničnom lôžku, s hadičkami odvšadiaľ, odkiaľ si len viete predstaviť, moja kamarátka  lekárka  povedala: „Raz kvôli Tebe prepíšu skriptá.“  Žartovala, jasné, no ja budem rada, ak ich skutočne prepíšu a spravím všetko pre to, aby to tak bolo.

Majiteľ posilovne, kam chodím, mimo iné, fantastický fyzioterapeut mi povedal: „Viem ako Ti je. Aj mňa lekári odpísali. Vraj už nikdy nebudem športovať. Sľúbil som si, že lekárovi donesiem medailu, vtedy som ešte nevedel, že ich bude toľko a takých významných. Začínal som rúčkou od metly. A, žiaľ, ten lekár zomrel skôr.“

Tento človek mi vždy bude príkladom. Dokázal čosi „nemožné“. Oveľa záslužnejšie je však to, čo robí pre iných.

Rovnako ako jeho syn. Tiež už mal dávno klopať na nebeskú bránu. Keď mi rozprával, v akom bol stave, behali mi po chrbte zimomriavky. A z toho, čo dnes robí pre druhých, môžu zimomriavky po chrbte behať každému z nás.

Vedia, že nemám ani zďaleka skromný cieľ. Keď som vyšla s pravdou von, mladší zo spomínanej dvojice mi povedal: „A to si si väčšiu blbosť vymyslieť nemohla?“ Nie, nemohla.

Možno si poviete, že som neskromná. A trúfalá.

No mne vždy v hlave znie len jedno: „ Nikdy, nikdy, nikdy sa nevzdávaj!“ A ja sa nikdy, nikdy, nikdy nevzdávam.

Úspech je spadnúť sedemkrát a vstať osem krát. ;)

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?